Pasívne fajčenie je nedobrovoľné vdychovanie cigaretového dymu človekom, ktorý sám nefajčí. K pasívnemu fajčeniu môže dochádzať doma, v reštaurácii na terase, pri zastávke MHD alebo akýchkoľvek verejných priestoroch, kde je povolené (niekedy aj kde nie je povolené) fajčiť. Pasívne fajčiť môžete hocikde, keď sa v blízkosti nachádza horiaca cigareta alebo fajčiar vydychujúci tabakový dym.
Aj krátkodobé vystavenie cigaretovému dymu znamená kontakt so škodlivými chemickými látkami. V tomto článku sa dozviete, čo je pasívne fajčenie, čo obsahuje cigaretový dym, aké zdravotné riziká prináša pre dospelých, deti a tehotné ženy, čo je terciálne fajčenie a ako sa pred účinkami tabakového dymu chrániť.
Obsah článku
- Čo je pasívne fajčenie?
- Čo obsahuje cigaretový dym?
- Aké zdravotné riziká prináša pasívne fajčenie?
- Pasívne fajčenie v tehotenstve
- Pasívne fajčenie u detí
- Čo je terciálne fajčenie?
- Alternatíva k fajčeniu bez dymu
- Ako sa chrániť pred pasívnym fajčením?
- Najčastejšie mýty o pasívnom fajčení
Čo je pasívne fajčenie?
Pasívne fajčenie vzniká vtedy, keď nefajčiar vdychuje tabakový dym produkovaný inou osobou, ktorá fajční. Tento dym netvorí iba viditeľný dym z horiacej cigarety, ale aj dym vydychovaný samotným fajčiarom.
Odborne sa rozlišujú dva zdroje pasívneho fajčenia. Prvým je vedľajší prúd dymu, ktorý vzniká priamo z horiaceho konca cigarety. Druhým je hlavný prúd dymu, teda dym, ktorý fajčiar vdýchne a následne vydýchne do okolia.
Oba typy dymu obsahujú zvyšky nikotínu, toxické chemické látky a jemné častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia a následne do dýchacích ciest ľudí v okolí. Vedľajší prúd dymu je problematický najmä preto, že neprechádza cigaretovým filtrom ani pľúcami fajčiara, a preto môže obsahovať vyššie koncentrácie niektorých škodlivých látok.
Cigaretový dym nie je len zápach, ktorý sa po chvíli stratí. Ide o zmes plynov, jemných častíc a chemických látok, ktoré sa šíria vzduchom a môžu ich vdychovať aj ľudia, ktorí sami nefajčia. Podľa CDC obsahuje cigaretový dym viac ako 7 000 chemických látok, pričom stovky z nich sú toxické a približne 70 môže spôsobovať rakovinu.
| Látka | Prečo je riziková? |
|---|---|
| Nikotín | Návyková látka, ktorá ovplyvňuje nervový systém, srdcovú frekvenciu a krvný tlak. |
| Oxid uhoľnatý | Znižuje schopnosť krvi prenášať kyslík do tkanív. |
| Decht | Zmes chemických látok, ktorá sa usádza v pľúcach a poškodzuje dýchacie cesty. |
| Benzén | Karcinogénna látka spájaná najmä s rizikom rakoviny. |
| Formaldehyd | Dráždi oči, nos, hrdlo a patrí medzi látky s karcinogénnym potenciálom. |
| Arzén | Toxický prvok, ktorý môže poškodzovať viacero orgánových systémov. |
| Kadmium | Toxický kov, ktorý môže zaťažovať obličky a pľúca. |
| Polónium-210 | Rádioaktívna látka, ktorá prispieva k riziku poškodenia buniek. |
Zdroj: CDC – About Secondhand Smoke
Aké zdravotné riziká prináša pasívne fajčenie?
Pasívne fajčenie nie je len krátkodobé podráždenie z dymu. Pri opakovanej alebo dlhodobej expozícii sa spája so zvýšeným rizikom ochorení srdca, ciev, pľúc a dýchacích ciest. CDC uvádza, že neexistuje bezpečná úroveň vystavenia pasívnemu fajčeniu – aj krátke vystavenie môže byť škodlivé.
Rakovina pľúc
Vdychovanie pasívneho dymu zvyšuje riziko rakoviny pľúc aj u ľudí, ktorí nikdy nefajčili. National Cancer Institute uvádza, že pasívne fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc u nefajčiarov, pretože vystavuje organizmus karcinogénnym látkam z tabakového dymu.
Zdroj: National Cancer Institute – Secondhand Tobacco Smoke
Srdcovo-cievne ochorenia
Pasívne fajčenie môže poškodzovať cievy, zvyšovať záťaž srdca a prispievať k riziku koronárneho ochorenia srdca či mozgovej príhody. Oxid uhoľnatý z cigaretového dymu zároveň znižuje prenos kyslíka v krvi, čo je problém najmä u ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Zdroj: CDC – About Secondhand Smoke
Astma a ochorenia dýchacích ciest
Tabakový dym dráždi sliznice a dýchacie cesty. U citlivých ľudí môže zhoršovať astmu, vyvolávať kašeľ, pískanie pri dýchaní alebo pocit sťaženého dýchania. U detí sa pasívne fajčenie spája s častejšími infekciami dýchacích ciest a zhoršením astmatických príznakov.
Zdroj: CDC – Health Problems Caused by Secondhand Smoke
Krátkodobé prejavy pasívneho fajčenia
Niektoré účinky pasívneho fajčenia sa môžu objaviť prakticky okamžite. Patrí sem slzenie očí, pálenie v nose, škriabanie v hrdle, kašeľ, bolesť hlavy alebo pocit nevoľnosti. Tieto prejavy sú reakciou organizmu na dráždivé látky v cigaretovom dyme.
Pasívne fajčenie v tehotenstve
Pasívne fajčenie v tehotenstve predstavuje riziko nielen pre budúcu matku, ale aj pre vyvíjajúci sa plod. Aj keď žena sama nefajčí, pravidelné vystavenie cigaretovému dymu môže znamenať kontakt s látkami, ktoré ovplyvňujú zásobovanie tela kyslíkom.
CDC uvádza, že vystavenie pasívnemu fajčeniu počas tehotenstva spôsobuje nižšiu pôrodnú hmotnosť a môže súvisieť aj s predčasným pôrodom. Po narodení sú deti vystavené pasívnemu fajčeniu vo vyššom riziku syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS), infekcií uší, pľúcnych infekcií a zníženej funkcie pľúc.
Zdroj: CDC – Cigarettes and Reproductive Health
Pasívne fajčenie u detí
Deti patria medzi najzraniteľnejšie skupiny, pretože ich dýchací systém a imunitný systém sa stále vyvíjajú. Navyše si často nemôžu samy vybrať, v akom prostredí sa nachádzajú – najmä ak ide o fajčenie doma alebo v aute.
Pasívne fajčenie u detí sa spája najmä s vyšším rizikom zápalov stredného ucha, častejšími infekciami dýchacích ciest, zhoršením astmy, kašľom a pískaním pri dýchaní. U dojčiat vystavených tabakovému dymu sa uvádza aj vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat.
Zdroj: CDC – Health Problems Caused by Secondhand Smoke
Čo je terciálne fajčenie?
Terciálne fajčenie, známe aj ako thirdhand smoke, označuje zvyšky tabakového dymu, ktoré sa usádzajú na povrchoch po fajčení. Nejde už o aktívny dym vo vzduchu, ale o škodliviny zachytené na stenách, nábytku, sedačkách, závesoch, oblečení, vlasoch alebo v interiéri auta.
Prakticky to znamená, že aj keď cigareta už dávno dohorela a miestnosť je vyvetraná, časť látok z tabakového dymu môže v priestore zostať. Mayo Clinic upozorňuje, že thirdhand smoke obsahuje znečisťujúce látky vrátane nikotínu a karcinogénnych látok, ako je formaldehyd a naftalén.
Vyvetranie miestnosti odstráni časť dymu zo vzduchu, no neodstráni látky usadené na povrchoch. Práve preto je fajčenie v byte alebo v aute problém aj vtedy, keď sa nefajčí priamo pred dieťaťom, tehotnou ženou alebo domácim zvieraťom.
Zdroj: Mayo Clinic – What is thirdhand smoke?
Alternatíva k fajčeniu bez dymu
Ak fajčiar nechce vystavovať svoje okolie cigaretovému dymu, jednou z možností sú nikotínové vrecká. Nejde o fajčenie ani vapovanie – nikotínové vrecúško sa nevdychuje, nezapaľuje a neprodukuje cigaretový dym ani aerosól.
Práve preto môžu byť nikotínové vrecká praktickou alternatívou pre ľudí, ktorí chcú prijímať nikotín bez toho, aby dymom zaťažovali deti, tehotné ženy, domácich miláčikov alebo ostatných ľudí v okolí. Stále však treba myslieť na to, že nikotín je návyková látka a nikotínové produkty nie sú určené pre deti, tehotné ženy ani nefajčiarov.
Ako sa chrániť pred pasívnym fajčením?
Najúčinnejšia ochrana pred pasívnym fajčením je nevystavovať sa cigaretovému dymu vôbec. V praxi to znamená najmä vytvárať nefajčiarske prostredie v domácnosti, aute a priestoroch, kde sa nachádzajú deti, tehotné ženy alebo ľudia s ochoreniami dýchacích ciest.
- Nefajčite v byte ani v aute, ani pri otvorenom okne.
- Fajčite mimo uzavretých priestorov a mimo dosahu ostatných ľudí.
- Nevystavujte cigaretovému dymu deti, tehotné ženy, seniorov ani ľudí s astmou.
- Po fajčení si umyte ruky (a vymeňte oblečenie), ak budete v kontakte s malým dieťaťom.
- Pravidelne perte textílie a čistite priestory, kde sa v minulosti fajčilo.
- V aute nastavte pravidlo nulového fajčenia – dym sa v malom priestore koncentruje rýchlo.
Najčastejšie mýty o pasívnom fajčení
Otvorené okno vyrieši problém
Nie úplne. Otvorené okno môže znížiť množstvo dymu vo vzduchu, ale neodstráni všetky škodlivé látky ani usadeniny na povrchoch. V uzavretých priestoroch preto nie je fajčenie pri okne bezpečným riešením.
Keď fajčím na balkóne, nikoho neohrozujem
Nie vždy. Dym sa môže vracať späť do bytu cez otvorené okno alebo dvere a častice sa môžu zachytávať na oblečení, vlasoch či rukách. Pri deťoch, tehotných ženách a citlivých osobách má význam myslieť aj na tento nepriamy kontakt.
Pasívne fajčenie škodí len pri dlhodobom vystavení
Nie. Dlhodobé vystavenie je rizikovejšie, ale aj krátkodobý kontakt s cigaretovým dymom škodí (dráždi nos, oči, hrdlo a dýchacie cesty). U ľudí s astmou alebo srdcovo-cievnymi ochoreniami môže byť problém aj krátka expozícia.
Veríme, že ak fajčíte, tak vďaka tomuto článku ste si uvedomili, že fajčením neškodíte len sebe, ale aj svojim blízkym. Dúfame, že ak ste fajčili doteraz vo vnútri v byte alebo v dome, okamžite s tým prestanete. Dym z cigariet totiž ostáva na nábytku, na stenách, či v kobercoch. Ak vám záleží na rodine a blízkych, vyskúšajte iné alternatívy, ako napríklad miernejší vaping alebo úplne bezdymové nikotínové vrecúška. Ak chcete prestať fajčiť, prečítajte si dostupné články na našom blogu, ktoré na vašej ceste odvykania môžu pomôcť.